• Úvod
• O nás
• Projekty
• Jedlo-témy
• Jedlo-veda
• Zaujímavé linky
• Aj vy nám môžete pomôcť

•• Najznámejšie slovenské obilniny ••

Obilniny sa na našom území pestujú od nepamäti. Zatiaľ čo niektoré sa zo slovenských polí a kuchýň už vytratili, mnohé si stále držia svoju silnú pozíciu v potravinárskom priemysle. Najmä preto, že sa z nich vyrába chlieb, koláče, pivo či liehoviny.

Pšenica siata patrí medzi najznámejšie slovenské obilniny, je našou najdôležitejšou chlebovinou. Vyznačuje sa vysokým obsahom bielkovín a lepku. Pšenica je bohatá na niekoľko typov vitamínu B, najmä však B1, ktorý sa nazýva aj Thiamín. Ten prispieva k správnej látkovej výmene, podporuje nervový systém a správne fungovanie srdca. Nedostatok tohto vitamínu sa môže prejavovať extrémnou chuťou na sladké, nespavosťou či bolesťami hlavy. Pšenica obsahuje tiež veľké množstvo prospešných minerálnych látok, napríklad vápnika a železa. Pri spracovaní pšenice na múku sa však nezachovajú všetky živiny, najviac sa ich totiž nachádza v obalovej vrstve klíčku, ktorá sa pri spracovaní klasickej bielej pšeničnej múky odstraňuje. Výnimkou je celozrnná múka, ktorá obsahuje aj časti obalovej vrstvy klíčku. Klíčky pšenice sa využívajú nielen na výrobu múky, ale aj oleja z pšeničných klíčkov. Ten sa užíva ako doplnok stravy a pomáha ako prevencia proti starnutiu a tiež ako prevencia srdcových ochorení. Využíva sa aj na vonkajšie použitie, pri liečení jazvičiek a popálenín a tiež na ošetrenie nechtového lôžka.

Raž siata je po pšenici druhou najdôležitejšou chlebovinou. Je veľmi nenáročná na pestovanie, najviac jej vyhovuje mierne až chladné podnebie. Obsahuje asi 70% sacharidov, 12% bielkovín, takmer 2% tuku, veľké množstvo prospešnej vlákniny a minerálnych látok. Z raže sa vyrába ražná múka, ktorá je ideálna na pečenie kváskového chleba, perníkov či prípravu cestovín. Chleb, ktorý je upečený z ražnej múky, je typický tmavšou farbou a špecifickou chuťou. Raž tvorí tiež základnú zložku kávoviny Melta.

Jačmeň siaty patrí medzi vôbec najstaršie plodiny, ktoré človek pestoval. Jej začiatky sa datujú do obdobia pred 10 000 rokmi. Kedysi tvorila základnú zložku jedálnička Grékov a Rimanov, ktorí si z nej pripravovali kašu. V minulosti sa z jačmeňa vyrábala aj múka, postupom času sa však prišlo na to, že je v nej nedostatok lepku, a tak na spracovanie do múčnej podoby nie je vhodná. Jačmeň je bohatý na sacharidy a bielkoviny, má pozitívny účinok pri riešení problémov so žalúdočnými chorobami. Pomáha aj pri riešení problémov so zápchou. Aj keď pšenica nenašla využitie vo výrobe múky, je mimoriadne využívaná. Tvorí totiž základ pivovarníckeho a liehovarníckeho sladu.